spisovateľ, evanjelizátor, duchovný poradca, učiteľ, kazateľ a apologéta, vedúci Spoločenstva Živá voda v Piešťanoch, Člen Spolku slovenských spisovateľov
Pomazaný a obdarený osobitnou silou a darmi Ducha Svätého na hlásanie, šírenie a bránenie viery slovom i skutkom bol 19. septembra 1982 vo Veľkých Chrašťanoch, tajne sa pripravujúc na fare kňaza Jána Pristača. Prijal pečať Ducha Svätého vkladaním rúk biskupa Cirkvi Júliusa Gábriša. Jeho birmovný otec bol Amselm Stanislav, FSC, misionár – učiteľ v Izraeli (Jeruzalem). Prijal meno evanjelizátora Írska – Patrik.
Zažil dotyk Boha v auguste 1996 v lone krásnej prírody severného Slovenska, povedal svoje „áno“ Bohu, odovzdal mu svoj život a odvtedy ho Pán vedie do služby jeho Telu, ktorým je Cirkev.
Absolvoval letnú evanjelizačnú školu v Bratislave roku 1999. V lete 2000 absolvoval dvojmesačný pobyt na anglickom vidieku – v kraji Cottswold, Boh ho povolal do kresťanskej komunity House of the Open Door s programom DTC (Discipleship Training Course), neskôr CRC – Cross-Roads Community. Dostal tam slovo od Pána „I am cutting your heart by my sword (HS) in two pieces, ničím ti tvoje srdce a dávam ti nové, ty budeš služobníkom môjho Slova“ (21. júla 2000). Vytrhnutý z povinností každodenného života utvrdil sa vo svojom rozhodnutí z roku 1996, kedy spoznal pravé Svetlo, ktoré prišlo do našej tmy. Zistil, že existuje len jedna Cesta k našej záchrane. Teraz o nej hovorí.
Predtým v marci 2000 založil spolu s Martinou Kališovou otvorené modlitbové Spoločenstvo Živá voda (chvály, modlitby, biblické vyučovanie), ktorého formáciou prešlo okolo 70 ľudí. Je jeho vedúcim. Vydávali občasník Živý prameň. Spoločenstvo robilo evanjelizácie a duchovné obnovy na pozvanie.
Pomazaný olejom na službu duchovného poradenstva bol 30. júla 2014 kňazom Jánom Bucom. Slúžil na kresťanskom mládežníckom festivale CampFest ako hlavný poradca v rokoch 2014 a 2015. Službe duchovného poradenstva a modlitbám za vnútorné uzdravenie sa však venuje dlhodobo.
V roku 2015 absolvoval 1. misijnú cestu do Afriky – do Ugandy. Prišiel kázať Božie slovo, vyučovania prekladali z angličtiny do jazyka lukonzo. Z tejto cesty vznikla kniha Toto je skutočná Afrika. V nasledujúcom roku prijal pozvanie z mimovládnej organizácie Learning the Word of God Foundation (Nadácia učenia Božieho slova) a absolvoval 2. misijnú cestu medzi chudobných kresťanov do Ázie – do moslimského Pakistanu (kniha: Život kresťana u moslimov v Ázii, stret islamu a kresťanstva). Kázania mal v angličtine a prekladali ich do jazyku pandžábí (Urdu). Tretia misijná cesta ho zaviedla medzi kresťanov do Indie (štát Andra Pradeš) na pobrežie Bengálskeho zálivu. Jeho homílie a príhovory prekladali do jazyka telugu. Skúsenosti z misijných ciest si nechcel nechať pre seba; odvtedy s nimi vystupoval a mal prezentácie na rôznych miestach Slovenska i v médiách (napríklad v Slovenskom rozhlase, rádiu Lúmen, Rádio Mária a v Slovenskej televízii).
Je autorom desiatich kníh. Bloguje na platformách mojakomunita.sk a postoj.sk, publikoval články a literárne diela v časopisoch Jednota – The Union (USA), Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v Rádiu Lúmen a Rádiu Mária. Slúžil službou kázania, prednášok, svedectiev, vyučovaní a prezentácií Slova v Bratislave, Nitre, Veľkom Záluží, Piešťanoch, Veľkých Kostoľanoch, Vrbovom, B. Bystrici, D. Lopašove, Trnave (KChK, Festival mladých rodín),
Hlohovci, Dolnej Krupej, Boleráze, Beckove, Trenčianskej Teplej, Bwere (Ugande), Dunaj. Lužnej, Budmericiach, Zürichu (CH), Pate, Nových Sadoch, Lahore a Faisalabáde (Pakistane), Valašskej Belej, Topoľčanoch, Komárne, Dubnici n/Váhom, Leviciach, Šumiaci, Dunajskej Strede, vo Vranove nad Topľou, Prievidzi, Cabaj-Čápore, Humennom, Zvolene, Zákamennom (Národný týždeň manželstva), Ružomberku (”Hosť na Katolíckej univerzite”), Šulekove, Gabčíkove, Liptovskej Osade (Lúmen rodiny), Kotikesavarame (Indii) a i.
Organizoval s priateľmi evanjelizačné kurzy a duchovné obnovy v Nitre a okolí, v Piešťanoch, v okolí Trnavy a i. a kázal na nich. Viedol prípravy mladých ľudí na prijatie pečate Ducha Svätého (sviatosť kresťanskej dospelosti – birmovka). Venuje sa kázaniu a vyučovaniu Božieho Slova, prednáškam, duchovnému poradenstvu a vedeniu ľudí a ich duchovnému rastu. Chodí kázať a vyučovať Božie Slovo na pozvanie do spoločenstiev a na stretnutia kresťanov.
Písaniu sa venuje od strednej školy. Na gymnáziu, ktoré navštevoval v rokoch 1984 až 1988, ho neobyčajne zaujal nevšedný a výnimočný zjav vo svete literatúry – ruský realistický spisovateľ F. M. Dostojevskij. Tu aj začína jeho záujem o literatúru a sám začína tvoriť. Dielo a pohnutý život naplnený zápasom a utrpením tohto Spisovateľa, plného súcitu voči svojim blízkym a nezvyčajne hlbokého ponoru do psychiky postáv mladému, hľadajúcemu človeku predstavila a po prvý raz ho doň uviedla mladá učiteľka ruského jazyka a literatúry Anna Škarbová. Tu na gymnáziu na podnet učiteľky slovenského jazyka a literatúry a zakladateľky literárneho krúžku Ivana Krasku Margity Vavrovej píše prvé verzie svojich troch poviedok List na kríži (1987), Svedomie (1987) a Izmael (1988). Poviedka List na kríži bola vybratá do zborníka literárnych prác študentov ústavu Jar 1988/89.
V roku 1993 nastupuje na prezenčnú vojenskú službu. Po návrate domov sa rodí myšlienka a plány na napísanie veľkého dvojdielneho románu. Jeho prvá verzia bola ukončená v roku 1999. Román Zápisky nevojaka sa pripravuje na vydanie.
Debutoval poviedkou List na kríži v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon? (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná na internete v roku 1998 na serveri Slovenského virtuálneho kníhkupectva.
Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla po prvý raz v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorá vyšla v časopise Zrno v roku 2001 (všetky v zbierke poviedok Život nie je ľahký).
Aj keď život nie je ľahký, vždy je krásny a je veľkým darom od Boha. Heslom spisovateľa je: „S Bohom sa nikdy neprehráva.“
Je členom Spolku slovenských spisovateľov od roku 2017.
S manželkou Evkou majú 6 detí (jedno u Otca). Rozhodli sa slúžiť Životu a hovoriť aj ostatným manželom: Nebojte sa. Kto má Boha, ten má všetko.
S Bohom sa nikdy neprehráva. (Š. P. Kováč)